Sýkorka chochlatá
Patrí k nehojnému druhu hniezdiacemu na území Slovenska hlavne vo vyšších polohách až po hornú hranicu lesa. Sýkorka chochlatá uprednostňuje ihličnaté porasty (zvlášť smrekové), menej početná je v zmiešaných lesoch. Je verná a chladné porasty neopúšťa ani cez chladné januárové a februárové dni, kedy sa v spoločnosti iných druhov sýkoriek (najmä sýkorky uhliarky) potuluje v kŕdlikoch. V marci sa tieto kŕdle rozpadajú a jednotlivé páry obsadtujú svoje hniezdne okrsky. Samčeky ich obhajujú charakteristických spevom.
Sýkorka chochlatá hniezdi v dutinách stromov, veľmi často v suchých a spráchnivených konároch. Hniezdo si postaví prevažne z machu a vystelie ho srsťou. Hniezdi obyčajne dvakrát do roka, prvé hniezdenie pripadá na máj a druhé na jún až júl. Samička znáša 7-10 vajíčok hrdzavočervenoškvrnitých na bielom podklade, ktoré zahrieva niečo vyše dvoch týždňov. Výchova mláďat, na ktorej sa rovnakou mierou podieľajú obaja rodičia, trvá asi tri týždne. Od jari do leta je sákorka chochlatá výhradne hmyzožravý druh. Potravu hľadá najmä na tenkých konároch ihličnatých stromov a v hniezdnom období poničí veľké množstvo škodlivého hmyzu (denne spotrebuje toľko potravy, koľko sama váži). V jesennom období sa objavuje v jej jedálnom lístku tiežrastlinná zložka, a to rôzne semená rastlín a stromov. Sýkorka chochlatá je dôležitý primárny a sekundárny konzument. Významná je v biologickom boji proti hmyzím škodcom. Je to esteticky pôsobivý druh. Ohrozená je predovšetkých odstraňovaním vhodných hniezdnych možností a výrubom starých porastov. Negatívne pôsobí aj chemizácia potravinového reťazca aplikáciou insekticídov.
Ing. Miroslav Saniga, CSc. Výskumná stanica ÚEL SAV Staré Hory
časopis Quark