Chovanie psa
Čo hovoríš?
• Štuchnutie panvou - znamená priatelstvo. Psi toto gesto používajú voči luďom behom vítacíeho rituálu.
• Pes sa často môže snažiť na seba upútať pozornosť, a naviazať tak kontakt so svojim pánom, rôznymi spôsobmi – váľaním sa vo výkaloch, mršinách, branie kameňov do úst aj.
•Objímanie- môže cudzí pes pochopiť ako prejav nadradenosti a nepriatelstva.
• Priamy pohľad do očí môže pes rovnako vnímať ako hrozbu.
• Siahanie na hlavu berie pes ako výraz nadradenosti. Mali by ste zabrániť deťom, aby hladkali neznáme psy bez dozoru.
• Ďalším rizikovým faktorom je, keď dieťati napr. spadne rožok v blízkosti psa a obaja sa potom snažia sústo zobrať – môže potom dojsť k " boju o potravu" (jedná sa väčšinou o cudzie psy).
• Vzájomné olizovanie šteniatje výrazom náklonnosti. Neskôr sa jeho význam posúva a šteňa sa snaží intenzívnym olizovaním pyskov dospelých donútit ich, aby vyvrhli potravu (pozorovanie u šteniat vlkov). S pribúdajúcim vekom naberá gesto ukludňujúceho významu
• Šteňatá sa hryzením a vrčaním na členov domácnosti snažia upevniť svoje postavenie vo svorke. Preto je nutné ich nenásilným spôsobom usmerňovať (keď nepomôže slovné napomenutie, vyzdvihneme šteňa za kožu v zátylku do výšky našich očí a pokarháme ho). Musíme však rozlišovať hryzenie a vrčanie pri hre, ktoré je v prijatelnej miere vcelku v poriadku a neni potrebné v tomto prípade šteňa napomínať.
• Psí štekot – dá se povedať, že jednotlivé akustické vlastnosti štekania se menia v závislosti na chovaní psov .Hlasné atonálne štekanie sprevádza okamžiky, keď sa pes brání alebo naopak vyhráža útokom, ďalej situácia sociálnej neistoty a fyzickej bolesti.Harmonickejšie štekanie je spojené s kladnými interakciami, napríklad s hrou či podriadeným chovaním. Maďarský vedec Ádám Miklósi poukazuje na skutočnosť, že harmonické zvuky, ktoré sú typické pre domáce psy, nie je možné u divoko žijúcich psovitých šeliem vôbec nájsť. Z toho usudzuje, že štekanie je určené ľuďom a ako také i vzniklo. Miklósi to doložil pokusom s maďarskými ovčiarskymi psami mudi, ktoré sú proslulé svojou hlasitosťou. Ludia, ktorí sa experimentu zúčastnili, poslúchali záznam štekania týchto psov. Potom mali priradiť jednotlivé zvukové ukážky k predom daným situáciám psieho života, napr. očakávanie žrádla, hra s inými psami či osamotení. Veľká časť pokusných osôb priradila ukážky štekania správne, či šlo o majitela psov alebo o osoby, ktoré psa nikdy nemali. Percento správnch odpovedí bolo tak vysoké, že vylučuje možnosť náhodného úspechu. Z toho Miklósi odvodil, že psej reči rozumie v podstate každý.
• Pokial možno nikdy netrestajte psa fyzicky. Pes veľmi dobre pozná podľa intonácie nášho hlasu (neni treba kričať), či ho chválime alebo se naň hneváme. Keď na psa neplatí slovné napomenutie, potrestajte ho vydvihnutím za kožu v zátylku do výšky vašich očí a následným slovným pokarhaním. Je to pre psa prirodzený spôsob pokarhania, v prírode tak trestajú feny svoje šteňatá. Pokial máte už velké šteňa alebo dospelého psa, ktorý nereaguje na slovné napomenutie, a vy na ňom nemôžete praktikovať tento spôsob výchovy kvôli jeho robustnosti, preplesnite ho maximálne zloženými novinami či prútkom. Akceptovatelné sú ešte sťahovacie obojky – ostnaté či elektrické obojky sú zvrhlosť a do priatelského vzťahu človeka a zvieraťa nepatrí!Netrestajte ale nikdy psa rukou , pretože by sa jej začal báť a v budúcnosti by reagoval bázlivým prikrčením i na váš pokus o jeho pohladenie.Nezabúdajte, že pri výcviku sa najviac osvedčila "škola hrou".
Na záver by som chcela dodať, že pes musí samozrejme poslúchať, kvôli jeho vlastnému bezpečí (mestská doprava atd.) i začlenení do ľudskej komunity, ale na druhú stranu z neho nemôžeme robiť "robota" - preto aj svojmu 4-nohému priatelovi občas doprajte možnosť voľby a keď nemá náladu, nechajte ho v klude premýšlať o jeho psom svete. Uvidíte, že to ocení a o to radšej potom, bude plniť vaše príkazy a priania.
