Kone a minulosť
11. 3. 2008
Vývoj koní
EOHIPPUS-mal veľkosť líšky, na končatinách mal 5 prstov, žil prevažne v lesnom a bažinatom prostore.
OROHIPPUS - jeho telo bolo už štíhlejšie, na predních končatinách mal 4 a na zadných 3 prsty. Odhaduje sa, že vážil priemerne 5, 5 kg a v kohútiku bol vysoký 36 cm. Oči ani zuby ešte nepripomínaly dnešného koňa.
MESOHIPPUS - bol väčší, mal dlhšie nohy a chrup vhodný k žuvaniu rozmanitejšej, ale stále ešte mäkkej potravy. Na všetkých končatinách mal po 3 prstoch.
PLIOHIPPUS - stál na jedinom kopyte, žil asi pred piatimi miliónmi rokov.
HIPPARION - výška 120 – 140 cm, zmena chrupu, tvaru lebky a predlžovanie končatín.
EQUUS - uzatvára vývojovú radu. Žil v Amerike asi pred tromi alebo dvomi miliónmi rokov, teda skôr ako človek.
Na začiatku ludských dejín žily dva typy divokých koní. Tie sa prispôsobily meniacemu sa životnému prostrediu a staly sa základom všetkých plemien domáceho koňa.
KERTAK - dodnes žije v stepiach Ďalekého Východu Strednej Ázie a v zoologických záhradách. Jeho kohútiková výška je 130 – 140 cm, má mohutnú hlavu, stojatú hrivu a krátke silné končatiny.
TARPAN - žil v oblasti Kaspického a Čierneho mora. V 80. rokoch 19. storočia bol vyhubený. Jeho kohútiková výška bola 135 – 145 cm, bol ušlachtilejší a štíhlejší.
Kôň v dávnych dobách
Perzská ríša (6. st. p. n. l.)
terajšiekone - vyrastali v chladných podmienkach s bohatými pastvinami na úpetí hôr severozápadného Íránu, okolo Hamadánu. Boli velmi silní. Peržania, ktorí jazdili v mäkkom sedle bez strmeňov, ich ovládali silnou uzdou.Slúžili k loveckým zábavám, dostihom (napr. trate dlhé 11 km)
Antické Grécko (8. – 7. st. p. n. l.)
Z tejto doby sa zachovali vyrezávané vozíčky, ktoré neskôr stratili zmysel.Začali sa tvoriť jazdecké oddiely.
Vozatajské preteky sa staly národným športom.1. preteky sa šli so štvorzáprahom na 25. olympiáde v r. 680 p. n. l. Prvé dostihy sa konaly v roku 648 p. n. l.
Grécke podnebie chovu koní nevyhovovalo, tak se kone dovážali.
Rímske impérium
zvláštne tipy koní: lovecký, dostihový, vojnový, ťažký tažný, lahší cestovný kôň
Rímania nepoužívali strmene
Vozatajské závody sa staly národným športom. Kone sa používali ako cirkusové atrakce, v súbojoch gladiátorov a na ródea.
Hlavné stredisko pre chov koní do armády sa stala Ibéria (dnešné Španielsko) .
V roku 54 p. n. l. začína mať veľký význam jazdectvo a to vďaka armáde
Číňania vymysleli dvojkolesový vozík ťahaný jedným koňom zapriahnutým medzi dvomi ojkami.
