Kamzík belák patrí v súčastnosti k zriedkavým cicavcom. Okrem národných parkov na severe USA sa vyskytuje už iba nad hornou hranicou lesa v Skalnatých vrchoch na severozápade Severnej Ameriky. Kamzík belák je výborne prispôsobený na chladné stanovištia. Jeho kožušinu tvorí hrubá podsada a dlhá biela povrchová srsť. Na krku a ramenách je kožušina taká hustá a hrubá, že tvorímäkký hrb. Kopytá majú mäkkú hubovitú vnútornú časť s tvrdým ostrým okrajom. To im dodáva pri pohybe na skalách a ľade veľkú istotu. Samce i samice majú končitú briadku a čierne špicaté zbiehajúce sa rohy.

Kamzík belák sa šplhá obozretne, ale veľmi šikovne. Pri hľadaní trávy a lišajníkov sa šplhá do závratných výšok. Ohlodáva aj listy a mladé vetvy, a aby našiel soľ, prekonáva pomerne veľké vzdialenosti. Na jar privádza samica na svet jedno až dve mláďatá, ktoré už pol hodiny po narodení poskakujú medzi skalami.

ZDROJ: kniha "Zvieratá sveta"